Sumó

História

Sumó je najstarším japonským bojovým umením a súčasne veľmi populárnym japonským športom. Celé je presítené kultúrnym symbolizmom s vyditeľnými vplyvom šintoizmu. Patrí k početným pozostatkom čisto japonských tradícií lebo sa vytváralo ešte pred príchodom cudzích myšlienkových smerov a má zo všetkých japonských bojových umení najdlhšiu tradíciu. Pôvodný názov bol sumai (zrážka, stretnutie) a od dnešného sumó sa dosť podstatne líšilo. Hlavné odlišnosti sú v zápase samotnom. V sumai sa bojovalo na život a na smrť. Boli dovolené v podstate všetky druhy úderov a kopov. V modernom sumó ako ho poznáme dnes sú povolené iba údery otvorenou dlaňou, vytláčacie a podmietacie techniky. Sumó výrazne ovplivnilo všetky japonské formy boja bez zbrane.
Zápasy sumó tvorili súčasť obetného ceremoniálu, ktorý mal zaistiť dobrú úrodu. Zápas postupne prechádzal zmenami a s nimi vzrastal aj záujem o sumó. Každý mladý japonec sa túžil a aj túži stať rikishi, lebo vidina titulu jokozuna (veľmajster) a výhody s tým súvisiace je silná. Nie však každému sa to môže podariť, nakoľko vzrastovo a telesne sú na sumó vhodný len máloktorý japonci. Nie je sa im čo čudovať. Špičkový rikishi majú moderné autá, zaujímajú sa o nich najkrajšie ženy, vystupujú denne v televízii, majú najlepšie miesta v reštauráciách a samozrejme majú peniaze. Sumó v japonsku nie je len najsledovanejší ale aj najdotovanejší šport. Špičkový rikishi sú považovaný za bohov. Veľmajstri sa považujú za nadradených nad všetky ostatné bojové umenia.

História SFS